Choroba ALS: Príznaky, Príčiny a Liečba

Amyotrofická laterálna skleróza (ALS) je neurodegeneratívne ochorenie charakterizované progresívnou stratou motorických neurónov. Ide o zničujúce ochorenie, ktoré postihuje približne 5 zo 100 000 ľudí. Ochorenie sa časom zhoršuje a väčšinou býva smrteľné. V tomto blogu vysvetlíme, čo je ochorenie ALS, aké má príznaky, prečo vzniká a aké sú možnosti liečby.
Frederika Malichová

Frederika Malichová

Neurovedkyňa na University of Cambridge.

Modrý obrázok s textom "Amyotrofická Laterálna Skleróza"

Čo je choroba ALS?

Amyotrofická laterálna skleróza (ALS), tiež známa ako Lou Gehrigova choroba alebo choroba motorických neurónov, je progresívna, smrteľná, neurodegeneratívna porucha, ktorá primárne postihuje motorické neuróny v mozgu a mieche.

Ochorenie je charakterizované degeneráciou motorických neurónov, čo vedie k svalovej slabosti a atrofii. Ochorenie zvyčajne prepuká medzi 40. a 60. rokom života a postihuje viac mužov ako ženy.

Príznaky ALS ovplyvňujú motorické funkcie a môžu zahŕňať ťažkosti s chôdzou alebo behom, problémy s písaním a rečou.

V sporadických prípadoch ALS majú muži častejšie spinálny nástup ALS, začínajúc symptómami v svaloch končatín [1, 2], zatiaľ čo u žien je  častejšia bulbárna forma ALS, začínajúc ťažkosťami s ovládaním svalov tváre, hlavy a krku [2] .

Ako choroba ALS postupuje, pacienti môžu stratiť svoju silu a schopnosť pohybu. Keď začnú slabnúť svaly na hrudníku , môže dôjsť k zlyhaniu dýchania, ktoré je často príčinou smrti u pacientov s ALS. V súčasnosti neexistuje žiadny liek na ALS a príčina ochorenia nie je úplne objasnená [3].

Aké sú príznaky ALS?

Skoré príznaky ALS zahŕňajú ťažkosti pri žuvaní a prehĺtaní, svalové kŕče, zášklby najmä v končatinách, svalovú slabosť, nezreteľnú reč a stuhnuté svaly.

Ako choroba postupuje, pacienti majú ťažkosti s motorickými funkciami. Stávajú sa neschopnými samostatne chodiť a stáť alebo efektívne používať paže a ruky. Prehĺtanie a rozprávanie sa stáva zložitejším a dýchanie sa stáva problematickým. Mnoho ľudí s ALS potrebuje na prežitie ventilátor [1, 3] .

Bohužiaľ, väčšina pacientov s ALS zomiera do 3 ~ 5 rokov od začiatku ochorenia v dôsledku respiračného zlyhania. V zriedkavých prípadoch však môžu pacienti žiť dlhšie. Napríklad slávny fyzik Stephen Hawking mal ALS viac ako 50 rokov a zomrel vo veku 76 rokov.

V niektorých prípadoch, môže dôjsť ku kombinácií ALS a frontotemporálnej demencie (FTD). Vtedy sa u pacientov môžu prejaviť aj symptómy frontálneho správania a kognitívny pokles, vrátane zhoršenia rozpoznávania emócií tváre . 

Príčiny: Čo spôsobuje ALS?

Presná príčina ALS nie je známa, ale delí sa do dvoch kategórií: genetická forma ALS a sporadická ALS (sALS). Predpokladá sa, že sporadická ALS, ktorá predstavuje 90 – 95% prípadov, je spôsobená environmentálnymi faktormi, avšak vedci stále presným príčinam úplne nerozumejú [3, 7] .

Existujú však rôzne rizikové faktory. Jedna štúdia zistila významné súvislosti medzi ALS určitými pesticídmi, ako je 2,4-D, glyfosát, karbaryl a chlórpyrifos. To naznačuje, že vystavenie týmto pesticídom je rizikovým faktorom pre ALS [10] .

Iné štúdie ukazujú že u (profesionálnych) športovcov je vyššie riziko vzniku ALS, čo sa môže zdať prekvapivé. Napríklad retrospektívna štúdia profesionálnych športovcov v Národnej futbalovej lige v Spojených štátoch zistila 40-krát vyššiu prevalenciu ALS v porovnaní s bežnou populáciou v USA [8]. Podobne, štúdia analyzujúca bežkárov vo Švédsku zistila vyššie riziko ALS u bežkárov pretekajúcich na dlhé vzdialenosti [9].

Genetická forma ALS: Môže byť ALS zdedená?

ALS môže byť geneticky zdedená. Genetická forma ALS, ktorá predstavuje 5-10 % prípadov, je spôsobená génovými mutáciami, hlavne v génoch SOD1, TARDBP, FUS a C9orf72. Mutácie v géne C9orf72 zohrávajú dôležitú úlohu aj v prípadoch genetickej formy frontotemporálnej demencie [11]

Liečba choroby ALS

Väčšina neurodegeneratívnych chorôb predstavuje veľkú výzvu čo sa týka ich liečby. V niektorých prípadoch existujú dostupné liečby, zatiaľ čo v iných zostáva účinná liečba iba ašpiráciou.

V súčasnosti neexistuje žiadny liek na ALS. Liečba choroby ALS je zameraná hlavne na zvládanie symptómov a zlepšovanie kvality života pacientov. Patria sem napríklad fyzikálne terapie, ktoré sú zamerané na zlepšenie mobility a sily pacientovi.

Existujú však terapeutiká ako Riluzol alebo Endaravone, ktoré dokážu znížiť stupeň poškodenia motorických neurónov. Minulý rok (2023) bol schválený nový liek – Tofersen – poskytujúci nádej pre pacientov s ALS s mutáciou na géne SOD1 [25]

Vedci taktiež skúmajú liečebné metódy využívajúce STEM bunky [26].

Related Posts




Subscribe to our newsletter to get updates about MediSearch and the latest blogs!

Frederika Malichová

Frederika Malichová

Frederika je postgraduálna výskumníčka na University of Cambridge, kde skúma nové biomarkery pre frontotemporálnu demenciu a iné tauopatie. Jej výskum bol publikovaný na prestížnych konferenciách ako je Alzheimer's Association International Conference 2023. Titul BSc v biomedicínskych vedách získala na UCL, kde úzko spolupracovala s UK Demencia Research Institute.